Príbeh fondu Situational Awareness a Leopolda Aschenbrennera

Na Wall Street sa občas objaví investor, ktorý dokáže v priebehu niekoľkých rokov vytvoriť výsledky, o akých sa väčšine profesionálnych investorov ani nesníva. Ešte vzácnejšie je, keď sa za týmto príbehom neskrývajú desaťročia skúseností, ale 24-ročný mladík, ktorý predtým pracoval v OpenAI.

Presne takým prípadom je Leopold Aschenbrenner a jeho investičný fond Situational Awareness. Jeho príbeh je fascinujúci nielen preto, že fond v určitom období dosiahol výnos približne 1 500 % od svojho vzniku, ale predovšetkým preto, že následne zažil jeden z najdramatickejších kolapsov v histórii moderného AI investovania. V júli 2026 sa fond prepadol približne o 67 % za jediný mesiac a veľkú časť verejne obchodovaných pozícií musel predať, aby splnil požiadavky veriteľov. Poďme sa spolu pozrieť na celý tento príbeh.

Kto je Leopold Aschenbrenner?

Leopold Aschenbrenner sa stal známym najmä v technologickom svete. Na Kolumbijskej univerzite patril medzi mimoriadne nadaných študentov a následne pracoval v OpenAI, kde sa venoval problematike bezpečnosti umelej inteligencie. V roku 2024 na seba upozornil 165-stranovou prácou „Situational Awareness: The Decade Ahead,” v ktorej predstavil veľmi optimistickú víziu budúceho vývoja umelej inteligencie. Jeho základná myšlienka bola jednoduchá, ale mimoriadne ambiciózna: AI sa bude rozvíjať oveľa rýchlejšie, než si väčšina ľudí uvedomuje, a investície do celej infraštruktúry potrebnej na rozvoj AI môžu vytvoriť obrovské ekonomické príležitosti. Z tejto vízie následne vznikol investičný koncept Situational Awareness. A Aschenbrenner svoju teóriu nenechal iba na papieri. Rozhodol sa na ňu staviť vlastný kapitál a aj kapitál investorov.

Fond, ktorý vsadil na AI

Situational Awareness bol založený v roku 2024 a jeho investičná stratégia bola mimoriadne koncentrovaná. Aschenbrenner veril predovšetkým v AI infraštruktúru – teda spoločnosti, ktoré budú profitovať z obrovských investícií do dátových centier, polovodičov, elektrickej energie, pamäťových čipov a cloudovej infraštruktúry. Fond preto investoval do spoločností ako Nvidia, AMD, Micron, Sandisk, Taiwan Semiconductor, Oracle, Bloom Energy, Nebius či ďalších firiem spojených s AI ekosystémom. Zároveň mal významné investície do súkromných technologických spoločností vrátane Anthropicu. Nebola to teda stávka na jednu spoločnosť. Bola to stávka na celý ekonomický fenomén umelej inteligencie, ktorému sa určitý čas darilo neuveriteľne dobre.

Výnos 1 500 %

Najväčším dôvodom, prečo sa o Aschenbrennerovi začalo hovoriť ako o investičnom géniovi, boli jeho výsledky. Fond podľa dostupných informácií do polovice roka 2026 dosiahol od svojho vzniku kumulatívny výnos približne 1 551 %! A v prvej polovici roka 2026 pritom vzrástol približne o 439 %! Takéto šialené čísla sa bežne v rámci výkonnosti celého portfólia nedosahujú a postupne vám v článku prezradím, čo ich vlastne spôsobilo.

Predstavme si, čo znamená takéto zhodnotenie. Ak by investor vložil na začiatku do fondu 100 000 dolárov a fond by skutočne dosiahol kumulatívny výnos 1 551 %, hodnota investície by pred poplatkami a ďalšími faktormi dosiahla približne 1,65 milióna dolárov. Takéto čísla prirodzene priťahujú pozornosť. Fond začal získavať kapitál od prominentných investorov a jeho veľkosť prudko rástla. V určitom okamihu sa hovorilo o aktívach v desiatkach miliárd dolárov, pričom niektoré neskoršie odhady hovorili o vrchole okolo 45 miliárd dolárov. Aschenbrenner sa tak z technologického vizionára veľmi rýchlo stal jedným z najzaujímavejších mladých investorov na Wall Street. A potom prišiel júl 2026.

Keď sa z výhody stala pasca

Najväčším problémom Situational Awareness nebolo to, že fond investoval do AI. To bola práve tá obrovská výhoda, kedy sa celý fond dokázal zviezť na doterajšom najväčšom trende tohto roka.

Problémom však bola kombinácia koncentrácie, volatility a finančnej páky. Páka je pri investovaní dvojsečná zbraň. Ak investujete 100 miliónov eur vlastného kapitálu a požičiate si ďalších 300 miliónov, máte k dispozícii 400 miliónov eur. Ak hodnota portfólia vzrastie o 10 %, zarobíte 40 miliónov. Na vlastnom kapitále je to výnos 40 %. Ale rovnaká matematika funguje opačne. Ak portfólio klesne o 10 %, stratíte 40 miliónov – teda až 40 % vlastného kapitálu. A pri ešte väčšom poklese sa situácia začne veľmi rýchlo vymykať spod kontroly. Práve to sa stalo Situational Awareness, ktorý poklesol iba za júl o neuveriteľných 67 %!

Problémom nebola iba jedna akcia

V júni 2026 mal fond mimoriadne veľké pozície v čipových spoločnostiach. Podľa údajov od Business Insidera predstavovali na konci júna samotné pozície v Sandisku a Microne približne 56 % amerického akciového portfólia fondu. Sandisk tvoril z celého portfólia približne 5,7 miliardy USD a Micron približne 5,6 miliardy USD. A to je extrémna koncentrácia. Ak máte 20 rôznych spoločností a jedna klesne o 20 %, portfólio to dokáže ustáť. Ak však dve spoločnosti tvoria viac ako polovicu portfólia a obe prudko klesnú, situácia je úplne iná. A presne to sa aj stalo. V júli sa sentiment okolo AI a čipových firiem prudko zhoršil a začali sa naviac vyberať zisky. Akcie Sandisku klesli približne o 47 % a akcie Micronu približne o 29 %. Do problémov sa dostali aj ďalšie veľké pozície fondu. Výsledkom bol obrovský pokles hodnoty portfólia, ktorý umocnila práve páka.

67 % za jediný mesiac

V júli 2026 Situational Awareness podľa odoslaného listu investorom stratil približne 67 % hodnoty svojho portfólia. To je číslo, ktoré si zaslúži zastavenie. Ak máte 100 miliónov eur a stratíte 67 %, zostane vám 33 miliónov. Ale ešte väčší problém nastáva pri páke. Fond totiž nemusel sledovať iba pokles hodnoty svojich akcií, ale jeho veritelia požadovali dodatočné zabezpečenie a splatenie časti záväzkov. Vznikol tak klasický margin call. Keď hodnota aktív klesá, veriteľ môže požadovať, aby investor doplnil kapitál alebo predal časť aktív. A tým vzniká nebezpečná špirála: pokles akcií → margin call → predaj akcií → ich ďalší pokles → ďalší margin call → ďalší predaj. Fond sa dostal do situácie, keď už nemohol jednoducho povedať: „Akcie sú lacnejšie, počkáme päť rokov,“ ale potreboval hotovosť okamžite.

Citadel vstupuje na scénu

Situational Awareness preto musel pristúpiť k radikálnemu riešeniu. Veľkú časť verejne obchodovaného portfólia predal investičnej spoločnosti Citadel, ktorú založil miliardár Ken Griffin. Išlo v podstate o núdzový predaj aktív, ktorý mal fondu zabezpečiť likviditu a odstrániť problém s pákou. Reuters uviedol, že fond následne rozviazal väčšinu svojich pákových pozícií a odstránil leverage. Aschenbrenner pritom svojim investorom otvorene priznal závažnosť situácie. Podľa jeho listu sa fond dostal nebezpečne blízko k trvalému poškodeniu kapitálu investorov. To je veľmi dôležitá veta. Pretože investičný výsledok nie je iba o tom, koľko zarobíte. Je aj o tom, koľko z toho ochránite, keď sa trh otočí proti vám.

Paradox: fond bol stále vo výraznom pluse

A tu prichádza najzaujímavejšia časť celého príbehu. Napriek katastrofálnemu júlovému prepadu bol fond po tejto udalosti stále v pluse približne 80 % za celý rok 2026. To krásne ukazuje silu zloženého úročenia. Ak niečo najskôr niekoľkonásobne narastie a následne stratí veľkú časť hodnoty, nemusí to automaticky znamenať, že investor skončil v strate. Ale zároveň platí opačná matematika: pokles o 50 % si vyžaduje následný rast o 100 %, aby ste sa dostali späť na pôvodnú hodnotu. A pri poklese o 67 % potrebujete približne 203-percentný rast na to, aby ste sa dostali na pôvodnú úroveň. Preto sú veľké straty pre dlhodobého investora tak nebezpečné.

A nehovoriac ešte pri páke…

Čo sa môžeme z príbehu naučiť?

Príbeh Leopolda Aschenbrennera podľa mňa nie je príbehom o tom, že AI bola zlou investíciou. A už vôbec nie o tom, že Aschenbrenner spravil zlé investičné rozhodnutie, keď veril v rast umelej inteligencie. Práve naopak. Je možné, že jeho dlhodobá vízia v rámci AI bude správna. Investičná téza však môže byť správna a investícia môže aj tak napriek tomu dopadnúť zle. Dôvodom môžu byť emócie, načasovanie, rýchla potreba investovaného kapitálu alebo práve finančná páka. A práve páka je v tomto prípade najdôležitejšia lekcia. Ak máte akciu, ktorá podľa vás za päť rokov vyrastie päťnásobne, ale na jej nákup si požičiate peniaze, môžete skrachovať ešte predtým, než sa vaša predpoveď splní. Ak totiž akcia najskôr klesne o 50 %, veriteľ nemusí byť ochotný čakať ďalšie štyri roky na váš veľký príbeh.

Zároveň mu chýbali skúsenosti, ktoré už dlhodobí veľkí hráči mali. Je podľa môjho názoru naivné myslieť si, že niečo bude donekonečna narastať a zároveň to bude narastať bez vysokej volatility. A zároveň sa v rámci celého fondu výrazne podcenili základné prepočty pri použití páky. Starý známy citát od Warrena Buffetta hovorí, že každá akcia raz stratí od svojho vrcholu 60 % a investor musí byť na to pripravený. A v tomto prípade v Situational Awareness očividne nepočítali, aký dopad to bude mať na celkové investície fondu, pokiaľ nastanú takéto vysoké prepady.

Aschenbrenner pravdepodobne bude s investovaním pokračovať

Zaujímavé je, že príbeh Situational Awareness sa ešte úplne neskončil. Fond podľa aktuálnych správ stále disponuje významnými aktívami vrátane investícií do súkromných AI spoločností a Aschenbrenner zostáva výrazne optimistický voči budúcnosti umelej inteligencie. Po dramatickom júlovom výpredaji dokonca začal opäť realizovať nové investície. Je preto predčasné označovať jeho kariéru za skončenú. Možno sa z tejto krízy poučí, už nebude používať páku a o desať rokov bude patriť medzi najúspešnejších investorov svojej generácie. Veď aktuálne má iba 24 rokov.

Záver

Leopold Aschenbrenner vytvoril jeden z najpozoruhodnejších investičných príbehov éry umelej inteligencie. Fond Situational Awareness dokázal v krátkom čase dosiahnuť výnos okolo 1 500 %, pritiahnuť miliardy dolárov kapitálu a zaradiť 24-ročného investora medzi najdiskutovanejšie postavy finančného sveta. Potom však prišiel prudký pokles AI akcií, vysoká koncentrácia a pákové financovanie. Výsledkom bol 67-percentný prepad fondu v priebehu jediného mesiaca a núdzový predaj veľkej časti verejne obchodovaných aktív.

Pre bežného investora je však najdôležitejšia úplne iná lekcia. Výnos je iba jedna polovica investičného príbehu. Druhou je riziko, ktoré podstupujete, aby ste ho dosiahli. Aschenbrenner možno správne predpovedal, že AI bude jedným z najväčších ekonomických trendov tejto dekády. No investovanie nie je iba súťaž v tom, kto správne predpovie budúcnosť. Je to aj súťaž v tom, kto dokáže prežiť cestu k tejto budúcnosti. A práve preto môže byť príbeh Situational Awareness jednou z najlepších investičných lekcií roku 2026. Nie preto, že fond zarobil 1 500 %. Ale preto, že nám ukázal, ako rýchlo sa môže aj neuveriteľný úspech zmeniť na krízovú situáciu a to za jeden jediný mesiac!

Ako povedal Charlie Munger, tak “existujú iba tri spôsoby, ako môže inteligentný človek zbankrotovať: alkohol, ženy a pákový efekt.” A ten pákový efekt má na “súvahu” každého investora vždy ten najväčší dopad z týchto 3 vecí.

A zároveň si to aj ja všímam na ľuďoch, ktorí sú pri investovaní a to v prípade, že sa im začne dariť, nenásytní. Počul som aj o príbehoch, kde sa ľuďom podarilo dostať z kapitálu 10 - 20 tisíc eur na jeden milión, ktorý bol ich cieľom. Ale nezačali investovať stabilne, ale aj naďalej príliš riskovali a tak to dopadlo…

Osobne mi u Aschenbrennera chýbala tá pomyselná stopka, pri ktorej by si povedal, že “páka splnila svoj efekt, poďme sa jej zbaviť a investovať bez nej.” Júlový prepad jeho AI akcií nemusel spôsobiť celému fondu také drastické následky…